Vysoké zdražovanie pociťujú domácnosti najmä pri drahších potravinách,
energiách, v službách alebo doprave. No okrem toho zanecháva rekordná
inflácia dlhodobejšie škody na osobných financiách. "Značné straty
pocítia domácnosti aj pri životných úsporách, ktoré držia na bežných a
sporiacich účtoch, či termínovaných vkladoch. Zdražovanie sa ich dotkne z
dlhodobého hľadiska aj pri hypotekárnych úveroch," upozornil odborník na investovanie z Partners Maroš Ovčarik.
Dlhodobým problémom je vysoká suma 43,5 miliardy eur, ktorú si Slováci držia v bankách na bežných vkladových produktoch.
"Počítame, že domácnosť zložená z dvoch dospelých ľudí s priemerným
príjmom 922 eur v čistom, môže držať v rezerve a na životných úsporách v
bankách na bežných a sporiacich účtoch približne 11.064 eur. Miera
úrokov na vkladových produktoch však ani zďaleka nekopíruje rastúcu
infláciu. Ak počítame s aktuálnou mierou inflácie na úrovni 12,6 %,
hodnota úspor po jednom roku tejto domácnosti bude až o 1394 eur
nižšia," upozornil Ovčarik. Odporúča preto presunúť časť úspor do investičných produktov.
Ďalšou oblasťou, ktorá sa podpíše na rozpočtoch domácností, sú podľa
analýzy narastajúce poplatky pri úveroch, hypotékach, bankových
produktoch, ale aj pri cene nehnuteľností. Podľa analytika Mateja Dobiša
z Finančného kompasu cena nehnuteľností oproti minulému roku narástla o
23,3 %.
Plnú silu rekordnej inflácie podľa analýzy pocítili domácnosti najmä pri
bežnej spotrebe, pretože rástli ceny vo všetkých sledovaných oblastiach
spotrebného koša. Ceny potravín boli medziročne drahšie o 16 %, náklady
na bývanie, ktoré spravidla tvoria najvyšší podiel vo výdavkoch
domácností, o 15,6 %, za pohonné hmoty si domácnosti priplácali
medziročne o 36,8 % viac.
"Domácnosti musia počítať s približne 100-eurovým navýšením výdavkov pri spotrebe,“
vyčíslil odborník na osobné financie Peter Gurecka. Zároveň upozornil
na rast tzv. pocitovej inflácie, ktorá sa prejavuje najvýraznejšie pri
položkách, ktoré nakupujeme opakovane a často.
Spotrebný kôš vybraných skupín domácností, ako sú napríklad dôchodcovia,
je podľa odborníka ešte viac vystavený následkom inflácie. Kľúčové
položky, ako nárast cien potravín a nákladov na bývanie, môžu spôsobiť
skutočný spotrebný šok a teda výrazný nárast bežných životných nákladov.
"Potraviny a náklady na bývanie pri tejto skupine obyvateľstva
tvoria takmer 60 % spotrebných výdavkov, pri ľuďoch s nižším ako
priemerným dôchodkom je to dokonca ešte viac," uzatvoril Gurecka.